Naša smečka (svorka) sa skladá z piatich hafanov: najstaršia naša Soňka - jazvečík, potom je to Ado ( nemecký ovčiak), Rajsa (biely švajčiarsky ovčiak)a náš najmladší Bak ( nemecký + belgický ovčiak). Najnovšie pribudol k nám do svorky Dino ( border kólia )
Soňka:
Soňka je jazvečík ( aspoň sa naňho podobá :P) My ju už máme okolo 9 - 10 rokov. Soňku sme našli ako mladú, hravú a s chuťou pre život na našej záhradke v Trnave pri Laborci. Teraz už fakt neviem či si ona osvojila nás alebo my ju :). Po náročnom presviedčaní rodičov sme si ju napokon zobrali domov. Za tú dobu čo sme ju ešte nemali doma, žila Soňka u jedného dobrého uja, ktorý sa o ňu postaral. Za ten čas sa jej prihodilo veľa kadejakých udalostí: zrazil ju kamión ( mala zlomené rebrá, ale zrástli jej ), potom mala zlomenú ešte nôžku a keď bola u nás, pokusal ju pes. Chuderka naša. Ale čo už taký je život. Ale hlavné je to že Soňka je tu a stále s nami.
Keď a sme si ju priniesli domov najprv nasledovalo kúpanie. Hoci sa jej veľmi do tej vane nechcelo "prežila" to. Po okúpaní ako druhé nasledovalo papanie a nakoniec to bola návšteva u zverolekára. Zverolekár je tipoval že má okolo 3 - 5 rokov. A tak čas plynul že je ešte u nás. A tá chuť, radosť do toho života jej ostala podľa mňa ešte aj doteraz...
Rajsa: Ako druhá k nám prikvitla Rajsa. Rajsa je biely švajčiarsky ovčiak. Rajsa pochádza z 11 šteniat. A ako zhodou náhod Rajsa bolo to jedenáste šteňa. Nemala vyvinutý ani sací reflex a keď rástla nemohla sa postaviť na zadné nohy. Bola vyživovaná na injekciách, ktorými bola kŕmená. Najprv ako malá bola u Moniky V., ktorá si to s ňou to všetko prežila. Klobúk dole pred takýmto človekom, ktorý sa zo všetkých svojich síl postará o takýto beznádejný prípad. Iný chovateľ by si povedal, že z toho šteňaťa nič a dal by ju utratiť. Lenže nájdu sa i takí ľudia, akým je napríklad Monika.
Keď Rajsa vyrástla, do opateri si ju zobrala jedna rodinka. Rajsa aj bola s nimi spokojná. Lenže tá rodina si ju nemohla nechať ale nemali proste na ňu čas. Aj chceli mať lenže nevyšlo... Tak sme sa jej ujali my. Rajsa bola aj náš taký vianočný darček.
Cvičí s ňou moja mamina, ktorú aj keď nepočúva, má nadovšetko rada...
Ado je náš nemecký ovčiak. Je to netipický NO kvôli svojej dlhej srsti. Ani podľa FCI není uznávaná dlhá srsť u nemeckého ovčiaka.
Adika sme dostali ako 8 - mesačné šteňa. Pred nami ho mal jeden "pán", ktorý mal aj Tinku (Adovu mamu)a nevedel sa poriadne postarať o psov, pretože veľa pil. Aj to málo čo mal prepil. Nevadí aj takí sú ľudia. Keďže sa nemal ako postarať o psov, musel a ich "zbaviť". Tak sa chcel zbaviť aj Ada. Najprv si ho zobral do opateri jeden chalan, ktorí napokon odišiel za prácou do BA. Tak sme sa rozhodli, že si Adika zoberieme my a budeme sa mu snažiť dať lásku o ktorú na prvý krát prišiel. Dúfam že je teraz u nás spokojný a že nič mu nechýba :)....
Ado sa venuje AGILITY. Ako tak maká sním moja sestra. Takto sú spolu už 4 roky. Makajú najlepšie ako sa len dá.....
Bak: Ako posledným členom našej smečky je Bak. Bak je nemecký ovčiak krížený s belgickým ovčiakom.
Po strate Tiny som túžila po novom psovi (nemeckom ovčiakovi). Tak mi tatino povedal nech si idem pozrieť na nejaké inzeráty k chovateľským potrebám. Boli tam zaujímavé inzeráty ohľadom nemeckých ovčiakov, ale aktuálne boli len 3. Tak sme na nich zavolali a na dvoch inzerciách už šteniatka nemali a na tej tretej, že ešte majú. Tak sme sa rozhodli, že sa zájdeme aj pozrieť na nové šteniatka.
Dostavili sme sa na to miesto. Pribehlo k nám štvoro rozkošných čierných šteniatok. Ja som veľmo čierneho nechcela. Predávajúci nám povedal, že majú ešte jedného ale ten jediný je hnedý. A to bol Bak. Ani k nám nechcel prísť. Stále niekam za mamou behal. Tak som sa rozhodla pre Baka...
Teraz s ním maká tatino, lebo náš Baček není bohužiaľ vhodný na agility.
Ale najnovšie som začala skákať s ním aj ja, pretože má na to. Aj keď nemôže robiť Agility profesionálne, ne detské preteky stačí :)
Posledným, ale už naozaj posleedným členom prikvitol Dinko :P Viac mám o ňom popísané na mojej stránke.
